Pôvod rorátnych omší nájdeme v dobe vlády Karla IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych svätých omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa čoskoro pripojila aj tradícia spevu. Na roráty chodili počas adventu celé rodiny, a to spravidla každý deň. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Vzali si lampáše a častokrát brodiac sa snehom a znášajúci štipľavý mráz, smerovali do kostola. Obraz otcov prešliapávajúcich cestu v snehu nasledovaných deťmi a matkami, ktoré často niesli najmenšie deti na rukách, patrí k spomienkam mnohých ľudí aj na Slovensku. Roráty sa aj dnes zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša od proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru času očakávania. V prvých slovách rorátnej svätej omše je tajomstvo Adventu i celej ľudskej existencie zhrnuté do dvoch veršov. Postačí jediný okamih pozornosti, aby tieto slová prenikli nielen do ucha, ale aj do duše: Lat.: Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum; aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Slov.: Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa. (Iz 45,8) Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.
